INDIA sozio ekonomikoa, sozio linguistikoa eta sozio … KSB Energy Generation Moulds and Dies, etc....
Transcript of INDIA sozio ekonomikoa, sozio linguistikoa eta sozio … KSB Energy Generation Moulds and Dies, etc....
INDIA sozio ekonomikoaINDIA sozio‐ekonomikoa,
sozio‐linguistikoa etasozio linguistikoa eta
sozio‐kulturala
GARAPEN BIDEAN DAGOEN HERRIALDEA?
DATU OROKORRAK
AZALERA:
3.287.590 Km2
Munduko azaleraren %2,4
BIZTANLEAK:
Munduko azaleraren %2,4
BIZTANLEAK:
1.241.000.000 pertsonaMunduko biztanleen %16,6
k h k d%1,4ko hazkundea urtero2025: 1.460 milioi, Txinak baino biztanle gehiago25 urtez azpiko biztanlegoa: %48Hirietako biztanlegoa: %31Hirietako biztanlegoa: %31Slum (1990: %50 ; 2010: %25‐35)
ESTATUAK ETA HIRI NAGUSIAK
24 ESTATU + 8 LURRALDE
27 HIRI > 1.000.000
HIRI NAGUSIETAKO BIZTANLEAK
MUMBAI (MAHARASTRA): 12.478.447 –18.414.288 (M)
DELHIDELHI: 11.007.835 – 16.314.838 (M)
BANGALORE (KARNATAKA): 8.425.970 –8.499.399 (M)
CALCUTA
MUMBAI
AHMEDABADHYDERABAD (ANDHRA PRADESH):
6.809.970 – 7.749.334 (M)
AHMEDABAD (GUJARAT): 5.570.585 –MUMBAIPUNE
HYDERABAD
( )6.352.254 (M)
CHENNAI (TAMIL NADU): 4.681.087 –8.696.010 (M)
BANGALORE CHENNAICALCUTA (MENDEBALDEKO BENGALA):
4.486.679 – 14.112.536 (M)
SUPERPOTENTZIA?
DATU EKONOMIKOAK
BARNE PRODUKTU GORDINA:
1,847 bilioi US$Munduko 10 ekonomiaMunduko 10. ekonomiaMunduko %2,982012rako Hazkundea: %8Per Capita: 3.944 US$ (128)
LANGABEZIA (%9,8)
Nekazaritza (langileen %50, BPGren %14,2)Industria (%28,5)Zerbitzuak (%57,3)
%1ak bakarrik ordaintzen du Errentaren Gaineko Zerga%1ak bakarrik ordaintzen du Errentaren Gaineko Zerga
POBREZIA. %33 eguneko euro baten azpitik
GARAPEN INDIZEA 119/169GARAPEN INDIZEA: 119/169
TXINA?
INDIA ETA TXINA
ANTZEKOTASUNAKANTZEKOTASUNAK
DemografiaEnergia: gosea eta gabeziaKutsaduraBurokraziaLan merkatua: jende trebatuaren hazkundea
EZBERDINTASUNAK
Gobernu motakGobernu motakJabetza pribatuaAzpiegiturakIngelesaren erabileraIndustria vs. zerbitzuakKanpo proiekzioa
2.000
INDIAKO MAKINA ERRAMINTA: Azken urteetako bilakaera
1.400
1.600
1.800
800
1.000
1.200
1.400
200
400
600
800
0
200
201120102009200820072006
K t Ek iI t i E t t iKontsumoa EkoizpenaInportazioa Exportatzioa
Azken 10 urteetako igoeraAzken 10 urteetako igoera‐ Indian: 2,34 aldiz‐ Txinan: 10,55 aldiz‐ Alemanian: 1,74 aldiz
Azken 20 urteetako igoera‐ Indian: 2,85 aldiz‐ Txinan: 18,45 aldizTxinan: 18,45 aldiz‐ Alemanian: 1,52 aldiz
Indian gehien saltzen duten herrialdeakAlemania‐ Alemania
‐ JaponiaAFMko enpresen salmentak
‐ 4. merkaturik handiena 2011an‐ 29,86 milio euro
Azken 10 urteetako igoeraAzken 10 urteetako igoera‐ Indian: 7,06 aldiz‐ Txinan: 8,09 aldiz‐ Alemanian: 1,32 aldiz‐ Espainian: %49 gutxiago
Azken 20 urteetako igoera‐ Indian: 8,02 aldiz‐ Txinan: 11,56 aldizTxinan: 11,56 aldiz‐ Alemanian: 1,15 aldiz‐ Espainian: %44 gutxiago
MAKINA ERRAMINTA: 2011‐2020 HAZKUNDE AURREIKUSPENA
AUTOGINTZA TIER1: 62 EKOIZLETREN EKOIZPENA: BIGARREN CLUSTERRIK HANDIENA
TREN EKOIZPENA
M‐E: 152 EKOIZLE – MUMBAI : 67AUTOGINTZA OEM: 19 EKOIZLEAUTOGINTZA OEM: 19 EKOIZLEAUTOGINTZA TIER1: 91 EKOIZLEHAIZE ENERGIA: 5 EKOIZLEHARYANAHARYANA
UTTAR PRADESHUTTAR PRADESH
BENGALA OESTEBENGALA OESTETREN EKOIZPENA: CLUSTERRIK HANDIENA
MAHARASTRAMAHARASTRAM‐E: 101 EKOIZLE – BANGALORE : 91HAIZE ENERGIA: 4 EKOIZLEAERONAUTIKA: HAL NAL ISRO
KARNATAKAKARNATAKAAERONAUTIKA: HAL, NAL, ISRO
AUTOGINTZA OEM: 15 EKOIZLEAUTOGINTZA TIER1: 56 EKOIZLE
TAMIL NADUTAMIL NADU HAIZE ENERGIA: 14 EKOIZLE
INDIAKO MAKINA ERRAMINTA EKOIZLE GARRANTZITSUENAK:
RAJKOTRAJKOTAHMEDABADAHMEDABAD
HYDERABADHYDERABADPUNEPUNE
COIMBATORECOIMBATORE
BANGALOREBANGALORE
COIMBATORECOIMBATORE
INDIAKO MAKINA ERRAMINTA EKOIZLE GARRANTZITSUENAK:
HINDUSTAN MACHINE TOOLS ‐ (Denetarik) (Bangalore – Karnataka).HINDUSTAN MACHINE TOOLS (Denetarik) (Bangalore Karnataka).
ACE MICROMATIC GROUP ‐ (Denetarik) (Bangalore – Karnataka).
LAKSHMI MACHINE WORKS ‐ (Tornuak eta mekanizatzeko zentruak) (Coimbatore – Tamil Nadu).
JYOTI CNC AUTOMATION ‐ (Tornuak eta mekanizatzeko zentroak) (Huron ekoizle frantseza erosi du)(Rajkot – Gujarat).
BHARAT FRITZ WERNER ‐ (Denetarik) (Matec ekoizle alemaniarra erosi du) (Bangalore – Karnataka).
ACE MANUFACTURING SYSTEMS ‐ (Mekanizatzeko zentroak) (Bangalore – Karnataka).
TAL MANUFACTURING SOLUTIONS ‐ (Mekanizatzeko zentroak, tornuak, makina bereziak) (TATA Taldekoa) (Pune –Maharastra).
PERFECT MACHINE TOOLS ‐ (Tornuak eta erramintak) (Jatorriz banatzailea) (Pune – Maharastra), (Ahmedabad –Gujarat).
LOKESH MACHINES ‐ (Mekanizatzeko zentroak eta tornuak) (Hyderabad – Andhra Pradesh).
PARI (Precision Automation & Robotics India Ltd.) ‐ (Automatizazioa) (Pune – Maharastra).
MAKINA ERRAMINTA EKOIZLE GARRANTZITSUENAK INDIAN
DELHIDELHI
MUMBAIMUMBAI
PUNEPUNE
CHENNAICHENNAI
BANGALOREBANGALORE
7 EKOIZPEN PLANTA
NEW DELHINEW DELHI
PUNEPUNE
COIMBATORECOIMBATORE
CHENNAICHENNAIBANGALOREBANGALORE TUSSORTUSSOR
COIMBATORECOIMBATORE
BANATZAILEAK ETA BULEGOAK
55
NEW DELHINEW DELHI
22
GUJARATGUJARAT
MAHARASTRAMAHARASTRA
1414
1010
55KARNATAKAKARNATAKA
TAMIL NADUTAMIL NADU
BANATZAILEAK ETA BULEGOAK
66
NEW DELHINEW DELHI
22
GUJARATGUJARAT
MAHARASTRAMAHARASTRA
1414
1010
55KARNATAKAKARNATAKA
TAMIL NADUTAMIL NADU
BANATZAIEAK ETA BULEGOAK
66
NEW DELHINEW DELHI
22
GUJARATGUJARAT
MAHARASTRAMAHARASTRA
1414
1010
55KARNATAKAKARNATAKA
TAMIL NADUTAMIL NADU
BANATZAILEAK ETA BULEGOAK
66
NEW DELHINEW DELHI
22
GUJARATGUJARAT
MAHARASTRAMAHARASTRA
1414
1010
55KARNATAKAKARNATAKA
TAMIL NADUTAMIL NADU
BANATZAILEAK ETA BULEGOAK
66
NEW DELHINEW DELHI
22
GUJARATGUJARAT
MAHARASTRAMAHARASTRA
1414
1010
55KARNATAKAKARNATAKA
TAMIL NADUTAMIL NADU
And a long list of references:LUK BHEL
TATA ASHOK LEYLAND SIEMENS
TATA FORD INDIA
GESTAMP
GOMBARRI
ALSTON
Automotive
Aeroespace
Capital Goods
Biomedical
SAIEASHSAIEASH
GESTAMP
JINDALSALEM
VISTEON MARUTIKSB
Energy Generation
Moulds and Dies, etc.
RailwaysTATA STEEL
VISTEON MARUTI
CAPARO ,CAPARO
MAKINA ERRAMINTA INDIAN SALTZEKO ESTRATEGIAK
BANATZAILEAK: Saltzaile sareak eta Salmenta Ondorengo Zerbitzua.
BERTAKO EKOIZLEAK: Kanpokoaren teknologia, bertakoaren merkatuaren ezagutza.
KANPO INBERTSIO ZUZENA:
1. Atzerriko enpresa: Liaison office / Branch office / Project office.
2. Bertako enpresa: Oso legedi konplexua. Joint Venture / 100% owned subsidiary / Erosketa.
MERKATUAREN OHIKO ZAILTASUNAK
MERKATUAREN ANIZTSUNA
BUROKRAZIA
NEGOZIAZIORAKO KONPLEXUTASUNA
ORDAINKETAK GARAIZ JASOTZEA
EKONOMIA ETA GURE ENPRESEN HURBILKETA
ZERGATIK JOAN ZARETE INDIARA? ZER DAUKA INDIAK ZUEN ENPRESENTZAKO HAIN GARRANTZITSUA IZATEKO?GARRANTZITSUA IZATEKO?
ZEIN ZONALDETAN ZAUDETE KOKATUTA? ZEIN EZBERDINTASUN BESTE MERKATUEKIKO?
HEMENDIK HAN SALTZEA
HAN EKOIZPEN PLANTA SORTZEA
HIZKUNTZAKHIZKUNTZAK
KONSTITUZIOAREN ARABERA 2 DIRA GOBERNUAREN HIZKUNTZA OFIZIALAK: Hindia eta ingelesa
BESTE 22k DAUKATE OFIZIALTASUNA, ESTATU EZBERDINETAN
Bengali, 230 (6)Telegu 70Telegu 70Marati 68Tamil 66Gujarati 47
j biPunjabi 93Urdu 61
EHUNDAKA HIZKUNTZA (180‐200), MILA DIALEKTO INGURU (Bereizketa konplexua; ahozko ohitura)( ), ( p ; )
14 ALFABETO EZBERDIN. DEVANAGARI HEDATUENA (alfabeto ezberdinak darabilten hizkuntzak)
4 FAMILIETAKO HIZKUNTZAK
IndoeuropearrakDravidikoakTxino TibetarraTxino‐TibetarraAustroasiarrak
DIVISIÓN DE LOS DIALECTOS CO‐OFICIALES EN INDIA
RAMA INDOEUROPEA:HINDIMARATHIKONKANIORIYAASSAMESEBENGALIPUNJABIGUJARATIKASHMIRI
RAMA DRAVÍDICA:RAMA DRAVÍDICA:TAMILTELUGUKANNADAMALAYALAMMALAYALAM
SINO‐TIBETANO:NISSIMANIPURI
TIBETO‐BIRMANO:AOMIZO
AUSTRO‐ASÍATICO:KHASIMEGHALAYA
HINDIA INGELESA ETA HIZKUNTZEN ARABERA SORTUTAKO ESTATUAKHINDIA, INGELESA ETA HIZKUNTZEN ARABERA SORTUTAKO ESTATUAK
HINDIA
490 ili i hi bi l %40 i490 milioi hiztun, biztanleen %40 inguruMunduko 3. hizkuntzaIndia osoko hizkuntza izateko eragozpenak
HIZKUNTZEN ARABERA SORTUTAKO ESTATUAKHIZKUNTZEN ARABERA SORTUTAKO ESTATUAK
Tamil Naduren hindiarekiko oposizioa, eta ingelesaren ofizialtzeaAdministrazioren sinplifikazioa ezberdintasunen aurretik (nahasketa handia)Ofizialtasunik ez daukatenak bigarren mailako hizkuntzak dira (gehien ekialdean)Ofizialtasunik ez daukatenak, bigarren mailako hizkuntzak dira (gehien ekialdean)Art. 29‐1: Talde guztiek beraien hizkuntza, alfabeto edo kultura mantentzeko eskubideaArt. 30‐1: Minoria erlijioso edo hizkuntzako guztiek, beraiek aukeratutako hezkuntz instituzioak
gobernatzeko
ELEANIZTASUNA
%20 eleanitza da. Kerala? Barne migrazioa, estatu denak anitzak. TM ingeles gutxiagoHiru hizkuntza irakasteko hezkuntza legediak (1968 1986 1992)Hiru hizkuntza irakasteko hezkuntza legediak (1968, 1986, 1992)
INGELESA
VEHICULAR. Gobernuaren hizkuntza estatu ezberdinekin (hindia ez bada)Kanpo merkataritzarako giltzaOspea: unibertsitatea, prentsa (Times 10), kulturaEzagutzaren inguruko datu ezberdinak: %3‐5, %8‐12
ERLIJIOAK
BATASUN ITURRIRIK INDARTSUENETARIKOA, TENTSIO SORTZAILERIK HANDIENA
HINDUSIMOA
%80,5Estatu gehienetan nagusi dag g
ISLAM
%13,4Munduko 3. islamdar komunitaterik handienaIndia modernotik bi estatu berri sortu zituen (Pakistan eta Bangladesh)
KRISTAUTASUNA (%2,3)
SIJISMOA
% 1,9Estatu baten sorreraEstatu baten sorrera
BUDISMOA (%0,8)
JAINISMOA (%0,4)( , )
BESTE BATZUK (%0,7)
KASTAKKASTAK
BEREZITASUNIK HANDIENA, HEDATUENA
BERAIEN INDARRA MURRIZTEKO KONPROMEZU ETA POLITIKA AHULAKBERAIEN INDARRA MURRIZTEKO KONPROMEZU ETA POLITIKA AHULAK
1950eko Konstituzioak, Kasta sistema debekatu ez, baina ukiezintasuna bai“Estatuak ez du hiritarren arteko erlijio, arraza, kasta, genero edo jaiolekuaren
araberako ezberdintasunik egingo”araberako ezberdintasunik egingoKuota sistemak (lanpostu %)
4 +1
Brahaman (eliza)Brahaman (eliza)Chatri (guda eta boterea)Vaisi (artisau eta merkatariak)Sudra (nekazariak)Dalit (ukiezinak)Dalit (ukiezinak)
Lan zikinenak%18Diskriminazio positiboko neurriak
EZAUGARRI NAGUSIAK
HerentziazkoaEndogamikoaJerarkikoa
ERLIJIOEN GAINETIK, “INDIAR EGITEN” BAITITU (Kristauen erdia ukiezinak dira)
PERTSONEN KUDEAKETA
INGELESAREN ABANTAILAZ GAIN, ZEIN HIZKUNTZ ERREALITATE ANTZEMAN DUZUE?
ZEIN FUNTZIO HIZKUNTZA BAKOITZAK? ZEIN DA ESPARRU BAKOITZEKO HIZKUNTZA? ESTATU EZBERDINEN ARTEKOAK ZEIN HIZKUNTZATAN? ENPRESA BARNEKO KOMUNIKAZIOA?
O O O O G O O G S GKONTRATUAK IXTEKO, DOKUMENTU OFIZIALAK EGITEKO, BERTAN JARDUTEKO, INGELESAZ GAIN ZER DAGO?
LANGILEEN ATXIKIMENDUA?
BERTAKO HIZKUNTZAK IKASTEKO GOGORIK?
HEMENDIK HARA DOANARENTZAKO GOMENDIOAK